po brexite ubudol v EÚ hlas brzdiaci jej centralizačné, regulačné a prerozdeľovacie tendencie. Opieral sa o myšlienky klasických liberálov Davida Huma, Adama Smitha či Davida Ricarda a ich uplatňovanie v podobe individualizmu a rešpektu k vlastníctvu, slobodnému podnikaniu a obchodovaniu, úcte k dohodám a pravidlám, rovnosti pred právom a obmedzení koncentrácie moci. Tie sa spolu s ďalšími princípmi stali koreňmi bohatstva a slobody Európanov. Tieto idey klasického liberalizmu sú však dnes vytláčané rôznymi podobami kolektivizmu.
Od cností západnej civilizácie sa sčasti odkláňa aj britská spoločnosť. Po 2. svetovej vojne v nej došlo k významnému nárastu vplyvu štátu. Dnes v nej navyše rastie politický populizmus, ktorý sa prejavil aj v brexitovej kampani. Brexit napriek tomu predstavuje príležitosť na nižšie clá, menej regulácií a posun k slobodnejšej spoločnosti. Predpokladom toho však je, aby Británia neprepadla ekonomickému nacionalizmu. Môže sa pritom opierať o spomenutú tradíciu, odkaz Margaret Thatcherovej s dôrazom na dobrovoľnú spoluprácu, diverzitu, slobodné podnikanie, prínosy konkurencie a voľného obchodu. Podporu slobodnému obchodu vyjadril Boris Johnson 3. februára v Greenwichi, pričom sa odvolal práve na princípy Adama Smitha, Davida Ricarda a Richarda Cobdena.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.