nepoznám človeka, ktorý by s takou hrdosťou vyhlasoval napríklad: „Ja nepozerám filmy!“ Alebo: „Ja nechodím na internet!“ No politika, ktorá, či už chceme alebo nie, je súčasťou našich každodenných životov, sa zdá toľkým nehodná ich pozornosti či vyjadrenia.
Je mi to vskutku ľúto, lebo viem, že keby sa do predvolebnej diskusie zapojili tí, na ktorých sa ľudia pozerajú dennodenne na obrazovkách, tak by sme možno ešte mohli odvrátiť hrozbu návratu tej najhoršej totality, aká tu bola, cenzúry, štátom posväteného rasizmu či obmedzovania základných ľudských práv.
„Zamyslime sa, či sme ako jednotlivci urobili naozaj všetko preto, aby sme odvrátili návrat fašizmu na Slovensko?“
Zvláštne je, že keď sa bavíme o holokauste, každý si myslí, že by konal, že by len mlčky nesledoval, ako sa deje to najhoršie vraždenie našich dejín. No keď tu pochodujú vyznávači rovnakej ideológie a ich percentá závratne rastú, ľudia mlčia. Nechcú sa nechať „spolitizovať“. Neznášam to slovo a priznávam, že ma frustruje, keď sama neviem presne, čo robiť, aby som necítila, že tomu mlčky prihliadam tiež.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.