v knihe Vojáci: Protokoly o boji, zabíjení a umírání od autorov Sönkeho Neitzela a Haralda Welzera, sú analýzy tajne nahratých rozhovorov, ktoré medzi sebou viedli zajatí nemeckí vojaci počas druhej svetovej vojny. Dá sa z nich vyčítať to, čo sa nedá dozvedieť zo zápisov z výsluchu a ani z listov, ktoré posielajú svojim blízkym. Keď sa medzi sebou rozprávajú piloti, priznávajú, že sa spočiatku pri streľbe cítili zle, rozoznávali ľudí v krajine aj v mestách. No neskôr to začali brať ako hru. Hru z výšky.
Dnes mám v našej spoločnosti pocit, že sa pozeráme na problém tejto krajiny z výšky. Prestali sme rozoznávať ľudí. Berieme to celé ako hru. Čítame drsné správy a reagujeme na ne. Premýšľame a bavíme sa nich. Hrabeme sa v tom. Pozeráme grafy. Je to v každom z našich rozhovorov. Počúvame nahrávky a sledujeme videá. Unavuje nás to a vyčerpáva. Hrubneme. Všetkých vymeniť, všetkých nahradiť. Desiatky prokurátorov, desiatky sudcov, stovky policajtov. A po nich aj úradníkov. Nie.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.