Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Tatry

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Davy turistov sa valili dolu v posledné slnečné dni a s prvými mrazmi i prvou hmlou sme stúpali hore len my dvaja. Bola už tma, keď sme zakopávali o kamene a podpichovali sa, koľko ešte vydržíme ísť bez čelovky. Mesiac nesvietil práve najsilnejšie a mali sme čo robiť.

Očami Doroty Nvotovej: Tatry Natália Ložeková / natalialozekova.sk

do poslednej chvíle som si myslela, že pôjdem na noc a do zlého počasia do Tatier sama, no potom som si spomenula na kamaráta horolezca, ktorý sa špecifikuje na zlé počasie až tak, že odmieta chodiť v peknom. Bola to správna voľba. Keď sme sa driapali na prostredný hrot, mrzlo a ja som si necítila prsty na lane. Bola som však dokonale šťastná, lebo som prvýkrát v živote liezla. Potom nás zahalili mraky a museli sme dolu… no nedalo nám to a na chodníku sme sa zvrtli a vybehli na Terinu na obed.

Nebol tam takmer nik a šošovicová chutila ako po týždennom pôste. Tatry v zlom počasí na jeseň. Keď kopce fajčia viac než ja, cítim ich silu omnoho viac, než keď sú zaliate slnečnými lúčmi. Keď sú chodníky oslobodené od ponožiek v sandáloch a od neónových svetríkov, keď sa chatári majú čas s vami aj porozprávať, pretože nemusia náhle riediť guláš vodou pre akútny nával ľudí, keď okolo chodníkov nesmrdia výkaly, keď v dolinách nehulákajú davy.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite