to, že mám na tanieri iné žrádlo ako vy, ešte neznamená, že chcem kázať a presviedčať, dokonca sa mi nechce ani obhajovať svoje dôvody. Každý nech sa kŕmi tým, čo uzná za vhodné a nesnaží sa robiť misionára pre druhých.
Od vegetariánov a vegánov sa očakáva, že pri každom spoločnom obede začnú vysvetľovať a opovrhovať tými, ktorí majú iný názor a iné zvyky. Mňa tiež nezaujíma, prečo ste sa vy rozhodli zjesť na raňajky práve párky. Je mi to jedno. Nechcem o tom písať knihy, nosiť transparenty ani o tom písať pesničky. Tento článok je vyústením dlhodobej frustrácie vegetariánky, ktorá to nepovažuje za svoj životný postoj ani za jedinú a dokonalú pravdu. Nejem mäso. Je to moja vec.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.