nie každý prorok, ktorý sa hlási o slovo, je automaticky vodou, ktorá má schopnosť správne roztočiť mlynské koleso. Niekedy ho len zľahka ošpliecha.
Miroslav Kocúr sám seba označuje akademickým titulom teológ. Jeho nová kniha Keď naivita vyhráva však nie je teologický spis. Čítal som ju skôr ako svojrázny druh kazateľstva o pomerne tradičnej téme – výklad sviatostí: krst, birmovka, spoveď, prijímanie, manželstvo, kňazstvo a pomazanie chorých.
Nie je to prvýkrát, čo niekto nanovo definuje význam týchto siedmich úkonov katolicizmu a Kocúrov výklad ma preto až tak neprekvapil. Využíva niektoré teologické vysvetlenia z druhej polovice 20. storočia. Sviatosti chápe ako symboly, pri ktorých získavajú unavení kresťania novú energiu do života. Nuž, nie každý kresťan je takto unavený. Kocúr sa vyhýba tomu, aby sviatosti nazval posväcujúcimi aktmi, lebo by to azda pre súčasníka vyznelo dosť magicky. A od mágie chce Kocúr kresťanstvo očistiť, hoci sa bez problémov otvára pre akési neviditeľné tajomstvo, ktoré obklopuje veriacich. Nuž, nie každý kresťan je takto mystický.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.