pri pohľade na voľbu ústavných sudcov a proces, ktorý tomu predchádza, mysliac „koaličné dohody“ , môžeme v priamom prenose sledovať urputnú snahu vládnej koalície zachovať si moc a postavenie aj za cenu ochromenia takej dôležitej inštitúcie a piliera našej demokracie, akou je Ústavný súd. Ako inak sa dá vôbec vysvetliť táto fraška v priamom prenose? Kalkuly, zavádzanie verejnosti, dlhé, nič nehovoriace vyjadrenia o tom, prečo to tentoraz opäť nevyšlo, alebo vyšlo len čiastočne, a v neposlednom rade výsmech uchádzačom o posty ústavných sudcov.
Márne čakáme rešpekt, úctu a pokoru k mandátu poslanca NR SR aj pri tejto voľbe. Nepríde teraz ani v opakovanej, pravdepodobne májovej, voľbe. Už ju totiž sami poslanci natoľko zdehonestovali, že neprihlásenie mnohých kvalitných a morálnych kandidátov je logickým vyústením. Natíska sa preto otázka – nie je práve toto cieľom? Akokoľvek to už dopadne, je dôležité nad tým nemávnuť rukou a spojiť sa. Tak, ako to robíme celý tento rok. V istých momentoch viac, v iných menej, ale vlna túžby a volania po spravodlivej krajine je oveľa silnejšia. Výsledky komunálnych či prezidentských volieb nie sú náhodou. Sú silou, silou vôle, silou nášho vnútra.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.