nakoniec som si osvojil pár chmatov, ako sa dá rýchlo čítať bez toho, aby ste prichádzali o pasiu z prečítaného, aby vám neušli nuansy, narážky a slovná ekvilibristika. Problém nastal, keď som sa vrhol na čítanie krátkych poetických útvarov haiku. Tu prichádzalo k značným posunom, alebo až nezrozumiteľným motaniciam. Rozhodol som sa preto, že poéziu budem čítať po starom. Teraz každé slovo básne omieľam v ústach ako cukrík. Či kamienok.
Počul som totiž o chudobnej rodine, kde matka dávala deťom cmúľať kamienky a deti sa čudovali, prečo tie cukríky nemajú žiadnu chuť, no ešte viac sa divili, že sa nikdy nevycmúľajú.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.