už viac než 300 rokov, prakticky už od Tridentského koncilu, sa katolícka cirkev ako inštitúcia dostala do defenzívy. Po dlhom období mocenského, ekonomického, myšlienkového i vojenského vplyvu sa stalo niečo nepredstaviteľné. Časť veriacich s celými vyspelými krajinami sa jednoducho odtrhla. Katolícka cirkev, neschopná vo svojej feudálnej štruktúre ani len elementárnej sebareflexie, nedokázala vyvodiť záver, že rozkol bol z väčšej časti jej vlastnou chybou, ale hľadala dôvody a nepriateľa inde. Tohto nepriateľa si zosobnila v pojme „slobodné a nezávislé myslenie“. Alebo, ako ho poznáme v dnešnej terminológii, liberalizmus. Jej veľká časť naďalej zostala žiť v presvedčení, že mocenským vplyvom sa dá určovať akosi kánonicky, čo si treba myslieť, ale aj v presvedčení, že všetko stále funguje, že sa tá inštitúcia dá aj naďalej nejako riadiť a veriaci ju budú slepo nasledovať. Je to sebaklam založený na nízkom stupni viery, a bola to vlastne neustála ideologická obrana. Strach, že diskusia a konflikt myšlienok budú opäť viesť k rozkolu, k oslabeniu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.