dnes, takmer 100 rokov od zverejnenia Kalergiho myšlienok, sa jeho konštatovanie v niečom napĺňa. Británia ako tradičný spojenec USA odchádza z EÚ, Rusko sa s odvekými imperiálnymi ambíciami vracia na svetovú scénu a Čína sa stáva kľúčovou ekonomickou veľmocou.
Tento vývoj dopĺňa stretnutie nemeckej kancelárky a francúzskeho prezidenta v Aachene, kde 22. januára podpísali zmluvu o posilnení postavenia EÚ. Aachen nebol vybraný náhodne, je to miesto, kde je pochovaný Karol Veľký, cisár Západu. Keď na Vianoce roku 800 pápež Lev III. korunoval Karola Veľkého za cisára, korunovácia spôsobila napätie medzi Franskou ríšou a Byzanciou, ktoré neskôr prerástlo v ozbrojený konflikt. V roku 812 Byzancia napokon uznala Karolovi cisársku hodnosť. Odvtedy mal kresťanský svet dve nezávislé cisárstvá: východné a západné. A kontinentálna Európa, teda západné cisárstvo alebo Paneurópa, naberajú dnes ako politický, hospodársky a kultúrny subjekt znovu na význame.
Mentálne stereotypy národov i kontinentov sa v istých situáciach zvyknú hlásiť a opakovať. Ako do toho všetkého zapadáme my na Slovensku? V otázke, kam patríme, sme rozpoltení. Ľubo Feldek hovorí, že my Slováci patríme na Západ, ale keď počujeme spievať ruské piesne, tak sme „hotoví“. Priťahuje nás emocionalita, ktorá z nich vyžaruje? Na druhej strane, na dovolenky chodíme najradšej na Západ. Priťahuje nás pohodlie a poriadok, ktorý tam vládne. Možno nám však prekáža, že Západ nás neberie príliš na vedomie, čo na Východe v styku s ľuďmi akoby necítime. Možno by sme najradšej prijali pohodlie zo Západu a ľudské vzťahy z Východu. Dnes si však musíme znovu politicky i duchovne potvrdiť, že sme tisíc rokov západné cisárstvo!