Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nevyžiadané pózy

.brat Filip .stĺpčeky .slovo františkána

Celoplošne rozšírená ťažoba nielen pod Tatrami je depresia a úzkosť. Všade sa jej darí. Nemám na to síce dôkazy, no vidím to tak, že jedným zo znakov úzkosti u ľudí je ich notorická potreba sebastrednosti a sebapotvrdzovania, keďže nik v ich blízkosti nevidí ich zásluhy.

Nevyžiadané pózy Natália Ložeková / natalialozekova.sk

všetko sa to začína nebadane a na to, aby si ich prekukol, nepotrebuješ veľa jasnozrivosti. Najprv len tak subtílne a podprahovo licitujú pred niekým svoju cenu, svoje kvality, svoju nenahraditeľnosť. Napríklad veci, ktoré majú v kompetencii a o ktoré ich prosíš. Aj keď by ich mohli vybaviť hneď, vyťahujú kalendár, dohadujú si s tebou termín stretnutia, o všetkom veľa hovoria, neskôr si s tebou ešte trikrát to stretnutie telefonicky potvrdia a nakoniec sú na tom s časom horšie, než keby ťa riešili hneď a zaraz, keď to bolo na programe dňa. Je to obraz nemého výkriku: „Haló, všimnite si ma, tu som, a toto dokážem!“

Ak kamuflovaný výkrik ostane dlhodobo bez odozvy, príde ďalší level. Vysvetlím na príklade: Pozvali ma na večeru a jeden z nemenovaných hostí, čo tam sedel, bol v sebaprezentácii mimoriadne snaživý ako ten, ktorý všade bol, všetko videl a všetko dokázal – sťaby samozvaný osloboditeľ daného regiónu. Prišla reč na IT technológie a on: „Ale prosím vás, nehovorte mi o starej počítačovej šunke, keby ste videli, aké ja mám doma nové delo, to by ste sa čudovali!“ Prišla reč na cestovanie: „Ale čože, čože, boli ste už dakedy v Ulam Bátare? Tak nerozprávajte!“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite