Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Ohník

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

V prvom rade si zadefinujme zimu. Zima nie je, keď prídete s oziabajúcimi nohami z vianočných trhov, podgurážení punčom, do vykúreného bytíku, kde môžete chodiť v ponožkách a pootočiť tým čiernym plastovým kolieskom na radiátore.

Očami Doroty Nvotovej: Ohník Natália Ložeková / natalialozekova.sk

zima je, keď začnete chladničku používať na to, aby vám jedlo v kuchyni cez noc nezmrzlo. Zima je, keď sa zobudíte a v izbe je len čosi nad nulou a od úst vám ide para.

V zime nikam nemeškám. Zima ma veľmi rýchlo dá do pohybu a vyženie ráno von. Najprv si hneď obujem hrubé ponožky a sveter, ktoré mám nachystané pri posteli, zídem z podkrovia a so zalepenými očami nakálam pár triesok. Pokrčím papier, hodím naň tie triesky, kým to chytí, ešte vybehnem rozkálať dve polienka na menšie paličky, prihodím to k prebúdzajúcemu sa ohňu v starých peterkách, sadnem si na malý šamlík pri piecke a mädlím si ruky pri rozohrievajúcom sa železe. Potom sa vzchopím a uvarím čaj. Nachystám raňajky na tácku a vynesiem ju hore do podkrovia.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite