Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Preveľká hanba

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Na to, do akej miery by mal byť štát sociálny, a či vôbec, je veľa názorov. A v každom môže byť kúsok pravdy. Či už vo švédskej ceste, kde dostanete od štátu všetko (ale aj mu takmer všetko dáte), alebo v americkej, kde máte akurát tak „drôtom do oka“ a smrť v čakárni u lekára.

Očami Doroty Nvotovej: Preveľká hanba Natália Ložeková / natalialozekova.sk

všetko má svoje výhody aj nevýhody, či už pre štát, alebo občana. Diskusie sú a vždy budú a tak je to správne. Kým však vedieme tieto diskusie, naša krajina istú sociálnu formu už má. Sme sociálni, tak sa rozhodlo, tak to zatiaľ je, a tak by to malo platiť. 

Rozhodlo sa, že vzdelanie bude zadarmo, že ľudia v núdzi dostanú dávky, týrané ženy s deťmi strechu nad hlavou, rozhodlo sa o formách pomoci – komu, kedy, koľko a na ako dlho. Pravidlá sú jasné, pre tmavých aj bledých rovnako, v závislosti od podmienok, v ktorých žijú. 

Moju kamošku vyhodil z domu jej bývalý, s ktorým už boli dlhšie rozídení, aj s autistickou dcérou. Nemala kam ísť, je bez práce pre dlhotrvajúcu chorobu s kĺbmi a chrbticou. Išla do „krízáku“, zatiaľ čo jej bývalý partner ostal sám vo veľkej vile. Dostala rakovinu maternice. Išla na operáciu, prežila ju. Niekoľko mesiacov každodenných pohovorov, písania CV-čiek, a nič.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite