ak európske inštitúcie nebudú v ďalších krokoch dôsledné, taliansky problém má potenciál rozvrátiť Eurozónu. Predovšetkým si treba ujasniť toto: Taliansko nemá problém s eurom, euro má problém s Talianskom. Väčšina Talianov (61 percent) spoločnú menu podporuje. Iste, menová politika Európskej centrálnej banky nesie diel zodpovednosti na hĺbke recesie, ktorá zasiahla stredomorskú perifériu v dôsledku globálnej finančnej krízy z roku 2008. ECB sa však z krízy poučila a rozšírila svoj mandát. Dobudované záchranné systémy Eurozóny by opakovaniu podobnej situácie tiež zabránili. Ak sa teda Taliansko javí ako ekonomická katastrofa, je to vina talianskych vlád. Akokoľvek prosperujúci je severovýchod krajiny, priemerné reálne príjmy v krajine sú dnes na úrovni konca 90. rokov. A tento rok predpovedá MMF Taliansku ekonomický rast na úrovni sotva jedného percenta – a to v čase svetového hospodárskeho rozmachu.
Problémom je ekonomický populizmus latinskoamerického typu, o akom už dávno písali ekonómovia Rudi Dornbusch a Sebastián Edwards. Ide o prístup k hospodárskej politike, ktorý „zdôrazňuje rast a redistribúciu a zľahčuje riziká inflácie, deficitného financovania, vonkajších obmedzení a reakcie ekonomických aktérov na agresívne protitrhové politiky.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.