Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej: Maminka, neplač, kúpime si nové zvieratko

.dorota Nvotová .stĺpčeky .očami Doroty Nvotovej

Dotyk smrti. Také klišé, fráza, otrepaná, takmer prázdna a predsa, keď sa prvýkrát človek dotkne smrti, mrŕtveho tela milovanej bytosti, je to šupa a odletí mu z toho dekel. 

Očami Doroty Nvotovej: Maminka, neplač, kúpime si nové zvieratko Natália Ložeková / natalialozekova.sk

ja som sa nepozrela ani na babku, ani na otca, ani na strýka, ani na zavraždeného, ani na obeseného kamaráta, keď boli v rakve. Nehodila som kvet ani hlinu. Ten pohľad ma desil, nedokázala som to. 

Lenže v sobotu mi zomrel pes. Priamo pri mne, keď som sa ho snažila zachrániť, ale už bolo neskoro. Dostal infarkt cestou do kopca na chalupu. Po polhodinovej chôdzi do kopca. Asi mal niečo so srdcom, neviem, bol ešte veľmi mladý. 

Ten ukrutný pocit viny vo mne ostane už navždy. Mohla som tomu zabrániť, viac sa venovať príznakom, mohla som zastaviť keď som videla, že dychčí… veľa scenárov v užialenej šokovanej hlave. 

„My materialisti, čo sa snažíme byť tak strašne orientálne cool, sa bojíme pozrieť na mŕtve telo.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite