iste, bez jasnej stratégie nie je jednostranný americký krok dobrou správou. Dôvodom však nie je to, že by dohoda bola úžasným výdobytkom, ktorú teraz musí osamotená Európa brániť. A nie, jej koniec neznamená ani stratu americkej kredibility, ani novú vojnu na Blízkom východe.
Kľúčové chyby „Spoločného komplexného akčného plánu“ boli tri. V prvom rade, obmedzenia iránskeho nukleárneho programu boli len dočasné a čiastočné. Irán sa zaviazal obmedziť obohacovanie uránu počas 15 rokov na jednu prevádzku a zaviazal sa aj držať iba obmedzené množstvo jadrového materiálu. Nezaviazal sa však neskúmať možnosti vyspelejšieho obohacovania tak, aby po oných 15 rokoch nezačal obohacovať urán podstatne rýchlejšie...
Dohoda nijakým spôsobom neobmedzuje ani existujúci iránsky program vývoja balistických rakiet. Áno, na iránsky balistický arzenál sa v teórii vzťahujú viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré však Irán nikdy nebral vážne a ktoré vinou Ruska a Číny neboli ani vynucované.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.