FILM Dogg (Slovensko, 2017)
Nezačne sa to vôbec zle. Úvodná poviedka má prepracovanú expozíciu a pekne rozohratú zápletku. Tá sa však z ničoho nič, scenáristickou skratkou zo základnej školy, skončí. A bude už len horšie. DOGG, zbierka štyroch filmových poviedok (Duet, Opus Dei, Grassvater, Game) slovenských tvorcov, chcela elaborovať na tému strachu. Z neznámeho, zo skrytého, z budúceho. Darí sa však len to posledné – vyvolať strach z nasledujúcich minút a z toho, čo sa v nich ešte udeje. Jasným dnom je tretia poviedka Grassvater, manifest sfilmovateľnej nechutnosti. Výkaly, zvratky, krv, krčma, kostol, nacisti. Akože realita nášho východu, v skutočnosti absolútne nepozerateľný vzhľad do mysli autora, ktorý v nej mal radšej zostať. Druhá Opus Dei sa po pár krásnych záberoch a originálne vybudovanej zápletke s parašutistom utopí vo vlastnom žánri, na hranici medzi vážnym hororom a sebaparódiou. Mierne vyčnieva iba posledná poviedka Game – jediná dokáže aspoň trochu vtiahnuť do deja a obsahom si obhájiť explicitný vizuál. No aj keď je režisérsky výnimočná, scenáristicky opäť nestíha.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.