babka z nej nabrala sebe kopcom, mne štipku a zaliala vodou z pískajúcej kanvice. Tá káva nemala chuť, strýko, čo pil kávu aj vo Viedni, ju označil za žbrndu, no pre mňa mala veľkú cenu. Pili sme ju poobede, po tom, ako sme dohrali „človečko“. Babka si potrpela na šálky aj s podšálkou a lyžičkou. Preto dodnes nenávidím, keď mi niekto servíruje kávu do téglika. Jeden štyristokilometrový nočný prejazd som vydržal šoférovať len vďaka tomu, že na žiadnej čerpačke nedávali kávu do porcelánu. Uháňal som teda k ďalšej pumpe, prosil som o porcelán, no všade len tégliky, až sme boli doma.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.