taký maliar či fotograf prvé, čo musí zvládnuť, je akt. Osloví na ulici dievča: „Slečna, potrebujem namaľovať bohyňu krásy. Boli by ste ideálnou predlohou. Zapózovali by ste mi? Ateliér mám tam a tam.“ Aj tie najväčšie hanblivky prikývnu, veď ide o vyšší cieľ, o umenie s ambíciou večnosti. Predstavte si, že by im to navrhol básnik, vycivený okuliarnik s poďobanou tvárou: „Píšem sonet o ženskej kráse, mohli by ste sa vyzliecť a inšpirovať ma?“ Dostal by kabelkou po hlave. Okrem toho nemá ateliér a zbierky básní vychádzajú v žalostne malých nákladoch. Nie, nie, pred básnikom je lepšie sa nevyzliekať. Viem, o čom hovorím, sám som publikoval niekoľko básnických zbierok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.