Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prázdnota

.brat Filip .stĺpčeky .slovo františkána

Vždy, keď cez obrazovku hľadím na prázdny wordovský dokument a mám niečo napísať, obťažuje ma množstvo nevyčerpateľných tém, ktoré by bolo dobré rozobrať. Napríklad aj teraz.

Prázdnota Natália Ložeková / natalialozekova.sk

chcem z nich vybrať tému, čo by mohla najviac zaujať. No zdá sa mi, že každá celospoločenská téma rovnako ako každé čudo trvajú tri dni. Maximálne štyri. Všímam si však, že všetky majú v konečnom dôsledku jedného spoločného menovateľa: prázdnotu. Prázdno býva aj v nejednom človeku, napríklad v jeho duši. Pláva clivo popri chladných, hladkých, sklených stenách ako tá posledná malá uhorčička nakladaná v sladkokyslom náleve vnútri päťlitrovej fľaše. Človek vie, že sa niet čoho zachytiť. A práve o tom teraz premýšľam, o vnútornej ľudskej prázdnote.

Len si to predstavte, príde za vami na rozhovor dievčina ako obrázok, žmurkne a jej mihalnice v miestnosti narobia prievan. Navyše je aj múdra. Až sa vám zdá, že je to dajaká kráľovná trnavského okresu alebo aspoň osloboditeľka svojho sídliska. Lenže sa rozhovorí o takej nesmiernej bolestivej prázdnote, že jej ústa z prázdnoty srdca šokujúco vyslovia, že sa jej ďalej už nechce žiť, lebo už nevládze tú prázdnotu niesť. Vôbec nejde o nešťastnú zaľúbenosť ani o nejaký ojedinelý prípad.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite