chlapi tam pili pivo z fliaš. K ústam ich zdvihli s rovnakou obradnosťou, ako nepálski buddhisti svoje trúby. Pozerali sa do lúčov vychádzajúceho slnka, trúbili a trúbili, až kým nebola fľaša prázdna. To bol sviatok. Ranný rituál, pozdrav slnku po našom. Na mnohých miestach tiež varili fazuľovú polievku s párkom. Tisíc rokov tú istú. Hustú, presolenú, posilňujúcu, najlepšiu. Zajedala sa obschnutým bielym pečivom, ktoré pri prvom zahryznutí chutilo ako papier a pri druhom ako pergamen.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.