Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zdedil som kolegyňu, všetci sa jej báli

.vladimír Ledecký .stĺpčeky .svet hrhovského starostu

Ako nový starosta som zdedil kolegyňu. Jej curriculum vitae sa dalo napísať jednou vetou: celoživotná služba obci. Celá dedina ju s rešpektom obchádzala. Pevná ruka. Vojenský prístup.

Zdedil som kolegyňu, všetci sa jej báli Natália Ložeková / natalialozekova.sk

cítil som sa pri nej v bezpečí. Nikoho ku mne nepustila. Pracovala od pondelka do stredy. Tie tri dni nikto nechodil. Harmónia pokoja. V štvrtok a piatok prišli zástupy.

Priestory pôvodného obecného úradu sme spoločne po pár mesiacoch opustili. Nepatrili do nášho storočia. Alebo som tam jednoducho nepasoval ja. Obecný úrad som presťahoval do klubu mladých v kultúrnom dome. Klub mladých nespĺňal kritéria. Svoje si už odžil. Zariadený jednou zasvinenou posteľou. A tie steny, hotová monografia posledných dvadsiatich rokov života obce. História sa zažrala do omietky.

„Robil som, čo som mohol, no roky socializmu nezmažeš.“

Z klubovne sme urobili dve dlhé a úzke kancelárie. A tak vznikol nový obecný úrad, kde som nasťahoval aj zdedenú kolegyňu. Ľudia sa jej báli ako čert kríža. Štyri roky som sa z nej pokúšal urobiť demokrata. Ak nebudem k sebe prísny, možno by sa dali vymenovať malé úspechy, no nebol to veľmi badateľný posun. Robil som, čo som mohol, no roky socializmu nezmažeš. Presne poznala svoje zodpovednosti a úspešne sa ubránila každej ďalšej.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite