díval som sa do toho mobilu a v poslednej chvíli som si všimol, že proti mne ide auto. Pán šiel pomaličky, lebo si uvedomil, že mu bude v živote lepšie, keď ma nezabije, ale jedno mu to nebolo, ako sa dalo vyčítať z jeho gestikulácie. Uskočil som a pretože som bol rozčúlený, tak som tiež začal gestikulovať, že no a čo, zase sa toľko nestalo. 

A vtedy sa pán rozčúlil. Cítil, že je v práve a aj bol, tak čo by sa nerozčúlil, začal nadávať a gestikulovať. Potom pridal a šiel aspoň osemdesiat a stredom, pretože bol predsa rozčúlený a v práve. Možno už aj meškal, a tak sa mohlo stať (ako som si už potom začal domýšľať), že napríklad  nezastavil na prechode nejakej pani, ktorá tam už stála. A pani sa rozčúlila, lebo čo by sa nerozčúlila, veď bola v práve a taká rozčúlená išla do práce, napríklad na poštu, sadla si za priehradku a poslala do kelu prvého zákazníka, ktorý mal nečitateľne vyplnený podací lístok.