Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

.popcorn Juraja Malíčka: Kráčam podaromnici, na autopilota

.juraj Malíček .stĺpčeky .spoločnosť

Chodím. Každý večer, pokojne aj neskoro či rovno už v noci, sa snažím ísť sa prejsť a aby som tomu dal akýsi systémový rámec, zaobstaral som si k tomu aj palice. Nie bežkárske ani turistické, ale určené špeciálne na ten typ chodenia, ktorý, ako som sa dozvedel, realizujem presne ja.

.popcorn Juraja Malíčka: Kráčam podaromnici, na autopilota

je to mladý, ale prudko sa rozvíjajúci šport, aj keď pokiaľ viem, zatiaľ nesúťažný. Volá sa to severská chôdza, čiže nordic walking. Keď som nedávno takto v noci na prechádzke stretol podobne realizujúceho sa jedinca, dozvedel som sa, a vlastne aj tak trochu proti svojej vôli, že to robím zle. 

Palice mám okej, to hej, ale inak všetko zle. Som zle obutý, zle tie palice držím, zle sa s nimi odrážam, zle držím telo a tak vôbec, severský chodec určite nie som, čo je v poriadku, nezačal som chodiť s tou ambíciou, a ani paličky som si nekupoval zámerne na nordic walking – len som si od predavača vypýtal paličky na chodenie, a to hlavne preto, aby som mal počas chôdze čosi v rukách, aby ma to neťahalo zapáliť si. Lebo tak som chodil dovtedy a nemal som dobrý pocit, že športujem, ale len dobrý pocit, že sa prechádzam. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite