už dlho vnímam akési tiché spojenie medzi umením a medicínou, nie je to nič priame, ale ako by existovala medzi týmito svetmi nejaká tichá pošta. Keď sa stretnú lekári a umelci, cítia, že ich niečo spája. Myslím, že je to práve ono hľadanie diagnózy ako takej.

Zdá sa mi, a možno je to naozaj iba zdanie, že v skutočnej hĺbke nás samých sú pocity a prežitky, a práve nimi sa jeden druhému najviac podobáme. Tam úplne dole v nás sú strachy, obavy, túžby, asi aj frustrácie, čistý hnev, pretlak, radosť, eufória. Myslím, že ak by sme porovnávali tieto samotné substancie, tak sme si všetci podobní, sme vlastne jedno... ľudstvo.