mizerne, kultúra nás ako vždy zaujíma len na chvíľočku a vždy na poslednom mieste. Urobí sa zopár reportáží, objavia sa nejaké recenzie, svoje si vďačne odhryzne bulvár ako súčasť vopred dohodnutého PR a o dva týždne si na Štúra, ešte stále nový film režisérky a scenáristky Mariany Čengel Solčenskej, nikto nespomenie. 

Možno sa chvíľu bude tematizovať návštevnosť, ak by bola extrémne vysoká či extrémne nízka, ale skôr si myslím, že Štúra ako udalosť veľmi rýchlo spotrebujeme, predsa len, nie je to čosi, čo by dlhodobejšie dokázalo udržať našu pozornosť. A je to škoda? Áno, je! Štúr totiž pri všetkom, čím je, čím mohol byť a čo reprezentuje, nádherne ilustruje, čo sme vlastne zač.