han odkazuje na Michela Foucaulta a jeho koncept biopolitiky: že výkon moci stojí na represii, ktorá zasahuje každú oblasť ľudského života. Predstavte si fungovanie komunistického režimu, kde je sloboda zatlačená do vnútorného prežívania jednotlivca a moc funguje smerom zvonku dnu, až zasiahne celé vnútro človeka ako kvas totality. Pripomeňme si hlavnú postavu Orwellovho románu 1984, pána Winstona Smitha, ktorého vnútro bolo nakoniec tak prekvasené mocou Veľkého brata, že sám Winston priznal, že namiesto nenávisti k nemu cíti úprimnú lásku.

vyhorenie ako syndróm celej spoločnosti 

Han však ide ešte ďalej: hovorí, že dnešný výkon moci, teda spôsob, akým sme mocou kontrolovaní, ovplyvňovaní, a teda aj manipulovaní, je ešte radikálnejší a súčasne subtílnejší. Podľa Hana Foucault prehliadol jednu zásadnú vec, a to ľudskú schopnosť a ochotu manipulovať seba samých. Nielenže je to oveľa efektívnejšie ako ovplyvňovanie zvonku, ale jednotlivec, ktorý zotročuje sám seba, má z toho aj pozitívny pocit či dojem, že takpovediac pracuje sám na sebe, na dosahovaní svojich plánov, túžob a snov.

Han pozoruje, že človek sa dnes sám sebe stal projektom a namiesto Foucaultových konceptov biopolitiky a biomoci (fr. biopouvoir, angl. biopower) hovorí o psychopolitike a psychomoci. Ako na nás teda dnes vplýva politická, spoločenská, kultúrna či ekonomická moc? Nejde už viac o represiu, ktorá smeruje zvonka dnu, Han hovorí o depresii, ktorá operuje zvnútra von. Povedzme si teraz niečo o jeho koncepte vyhorenej spoločnosti, narcizme, konzume a objektifikácii, a tiež o tzv. totalite rovnakosti a nedostatku stretania sa s Inakosťou s veľkým I.