a tak ako každý rok sme sa mali niečo naučiť. Napríklad aj to, že po covidovej pandémii sme nenásytní. Nevieme sa nabažiť všetkých možných príležitostí. Len jedno nám chýba – zastavenie sa. Úplne skromné ničnerobenie. Len tak si posedieť pri dobrom čaji v kruhu rodiny, kde sa rozprávajú príbehy. Možno aj tie strašidelné pre menšie deti, alebo aj tie skutočné, ktoré znejú tak neuveriteľne. Spomínať na tých, ktorí nás predišli do večnosti.
Šúpať s chuťou mandarínky a deliť sa o mesiačiky. Pomaličky piecť drobné čajové pečivo a voňať od múky, škorice a vanilky. Popri tom počúvať pekné melódie plné nádeje a očakávania. Vyrobiť si doma ozdoby, ktoré možno budú trochu gýčovité, ale urobené s láskou, lebo v každej ozdobe bude aj jej príbeh, ktorý do nej vložíme.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.