svetu aj tak predsa vládne logos, s ktorým sú naše duše v jednote, je zbytočné znepokojovať sa tým, že nie sú, lebo to sa nám aj tak iba zdá. Berieme sa príliš vážne, svet tam vonku berieme príliš vážne, a tak nás nekompetentnosť môže mimoriadne dráždiť, a aj dráždi, ale to je len a len výraz našej nedôvery.

Že sa niekto na základe vonkajších prejavov javí nekonečným, do neba volajúcim idiotom, ešte neznamená, že takým aj je. Sú na to nakoniec dôkazy? Aha, že sú? No dobre, a treba ich brať do úvahy?