Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Najväčší „lúzri“

.martin Papšo .šport .história

Doteraz sme písali o bývalých športovcoch, ktorí sa väčšinou výrazne presadili vo svojej disciplíne, a často ešte výraznejšie mimo nej. Ale sú aj takí borci, ktorí sa preslávili práve tým, ako veľmi dokázali byť neúspešní. Tento diel je venovaný práve im.

Najväčší „lúzri“

čo sme sa v mladosti napočúvali rečí, že pokiaľ niečo naozaj chceme, tak to dosiahneme. „Kde je vôľa, tam je cesta“ a podobne. Ale v športe už z povahy veci to vo väčšine prípadov nemôže byť pravda (jedine, že by sa výrazne zvýšil počet disciplín). Jednoducho, len pár ľudí môže patriť medzi najlepších. Preto to dnes spravíme naopak a pozrieme sa na pár ľudí, ktorí mali v minulosti nejakú skúsenosť so športom, ale víťazmi sa napokon nestali. A nie preto, že by naozaj nechceli. 

zabudnutý a nepochopený génius: Štefan Vincúr

Ale prv, než sa dostaneme k neúspešným športovcom, najprv pár slov o zabudnutom géniovi a ideovom otcovi dnešnej témy. Štefan Vincúr je laickej i odbornej verejnosti pomerne málo známy. Narodil sa vo Zvolene v roku 1940 a našu krásnu krajinu reprezentoval v hode oštiepkom. Bez výraznejšieho medzinárodného úspechu. Ten dosiahol až neskôr na poli hĺbkovej psychológie športových hier s dôrazom na výskum športovej zdvorilosti. Vo svojich výskumoch dospel k prekvapivému poznaniu: základom každého súperenia by mala byť radosť z prehry. Dôležité tiež bolo, aby športoví adepti, ktorí sú neúspešní, nezaspali na vavrínoch. Jedného dňa by totiž prísť mladší, pomalší a bolo by po sláve. Jeho rukami prešli také slávne atletické mená ako Mikulica, Turianik či Pujda.

Výsledky svedomitej práce docenta Vincúra môžeme sledovať každý rok na letných olympiádach, kde sme už 20 rokov nemali zastúpenie v žiadnom kolektívnom športe. Občas nám to kazia niektorí nespratníci, ale je to, našťastie, v disciplínach, ktoré nikoho nezaujímajú. Prípadne sú to športovci či tréneri pôvodom zo zahraničia a ešte sa nestihli stotožniť s našou filozofiou. Ale, ako hovoril docent Vincúr –, aj k nim sa napokon nájde cesta, pretože hĺbková psychológia dokáže divy. 

Jediné zábery, ktoré sa s docentom Vincúrom dodnes zachovali, je možné zhliadnuť aj na YouTube vo videu nazvanom O športe.

večne posledný: Orol Eddie

Dnešnú tému nemôže začať nikto vhodnejší ako Orol Eddie (v origináli Eddie the Eagle). V skutočnosti sa volal Michael Edwards, takže Eddie nebola skratka z krstného mena, ale z priezviska, ktorou ho volali kamaráti v škole. Mal všetky predpoklady nestať sa úspešným skokanom na lyžiach a aj ich dokonale naplnil. Až tak, že sa stal slávnym. Eddie pochádza z Anglicka a tam veru nemajú veľkú tradíciu zimných športov. Ako 13-ročný bol na školskom výlete lyžovať a zapáčilo sa mu to tak, že chcel začať pretekať. Najprv to skúsil ako zjazdár, ale nepresadil sa, a tak si vybral skoky na lyžiach – disciplínu, v ktorej nikto iný v Anglicku v tom čase nesúťažil.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite