je doteraz najlepším tímom Taliansko? V čom to je?

Bol to zatiaľ nevšedný azúrový zážitok, úžasný prerod. Obrazne povedané: Taliani sa chytia okolo pliec, oduševnene zaspievajú hymnu a potom hrajú bleskový, supermoderný futbal. Všetko robia v rýchlosti, v šprinte, s nasadením, v niektorých úsekoch hry bez prerušenia, až máte pocit, že po 60. minúte to nemôžu vydržať. Vidíme nábehy, akcie na tri-štyri dotyky, kolmé prihrávky, prečíslenia, porozumenie hráčov pri útočení, pri bránení, pri pressingu, ktorý je vždy najsilnejším prejavom harmónie tímu. To všetko sa neodohráva na ihrisku len tak, z ničoho nič. Nie je to o chvíľkovom impulze jedného hráča alebo skupiny hráčov. Nie. Taliansky futbal nie je náhoda. Sú v ňom šablóny, symetria, správne pokrývanie priestoru v oboch fázach hry s úžasne krátkym prepínaním po zisku lopty či po jej strate. 

Španielsko prinieslo po roku 2008 do futbalu revolúciu v kontrolovaní zápasu monopolizáciou lopty, posunulo kombinačný futbal až k takému perfekcionizmu, že sa jeho víťazenie stalo miestami pre súperov utrpením a pre divákov nudou. Talianska kontrola nad zápasmi je živšia, pretože nie je postavená na superkvalitných dribléroch, na najnadanejších a najšikovnejších hráčoch v práci s loptou, ale na novej dimenzii priamočiarosti a účelnosti. Takmer trojročná a vyše 30-zápasová séria bez prehry plus séria jedenástich víťazstiev s vyše tisícminútovou nepriestrelnosťou, plus dojem tímovej sily, jednoty a skvelých výkonov – to je rovnica, pri ktorej je Taliansko jasným kandidátom na titul majstra Európy.

nastal už čas renesancie holandského futbalu?

Ukážu to až ďalšie a ťažšie zápasy.