s hokejom som sa naživo stretla prvýkrát 29. septembra 1995 na zimnom štadióne v Banskej Bystrici. Bol to dátum, v ktorom domáci hokejisti získali historicky prvé víťazstvo v najvyššej hokejovej súťaži. Počas zápasu medzi Iskrou a hosťujúcou Dubnicou sa zrodila vášeň a láska k tomuto športu, ktorá ma dodnes ženie dopredu. Odvtedy som mala možnosť vyskúšať si hokej z pozície fanúšičky, hráčky, trénerky, manažérky, dobrovoľníčky aj funkcionárky. Šport, ale aj pravidelné vzdelávanie a predošlé zamestnania, vo mne postupne vyformoval moje vlastné životné poslanie. Tým je vytvárať deťom bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu rozvíjať do plnohodnotných osobností a zažívať pritom radosť z vlastného napredovania. Hokej sa pre mňa stal nástrojom, ktorý takéto prostredie môže vytvoriť, ak na tom budeme spoločne tvrdo pracovať.
Pojem bezpečné prostredie osobne chápem dvoma spôsobmi. Jedným z nich je prostredie, do ktorého dieťa vstupuje – v prípade hokeja je to prostredie zimného štadióna, šatní, striedačiek... Druhým je prostredie, ktoré dieťa formuje. Sú to ľudia, s ktorými sa stretáva, ktorí sú jeho vzormi a ktorí svojím konaním priamo ovplyvňujú jeho rast a rozvoj. Je potrebné mať na zreteli oba tieto pohľady, pretože jeden bez druhého nevytvárajú optimálne podmienky pre rozvoj plnohodnotnej osobnosti.
rozvoj detí
Keď sme vytvárali koncept Športového komunitného centra v Liptovskom Hrádku, snažili sme sa myslieť na všetko, čo bolo spomenuté. Jednou z ideí bolo vytvoriť priamo v areáli školy priestor, ktorý prinesie deťom možnosť rozvíjať sa v pohybových zručnostiach a nezaťaží pritom rodičov časovo ani finančne. Rodič sa totiž v snahe rozvíjať svoje dieťa často stáva šoférom, manažérom, sponzorom či trénerom. Z lásky k dieťaťu vymieňa rolu rodiča a fanúšika za rolu organizátora všetkých detských aktivít. Netušiac, že práve toto je pre rozvoj jeho dieťaťa to najmenej zdravé.
Športové komunitné centrum v Liptovskom Hrádku je, samozrejme, rodičom prístupné. Aby sa však ich dieťa mohlo v korčuľovaní a hokeji zdokonaľovať, nemusia vydať žiadnu námahu navyše. Koncept tohto centra vychádza zo spojenia školy a športovania. V rámci vyučovacích hodín je pre deti z oboch hrádockých škôl, aj pre deti škôl z okolitých obcí, pripravený Školský korčuliarsky program. Je to korčuliarsky kurz, ktorého cieľom je priniesť deťom radosť z pohybu a z pobytu v športovom prostredí. Tomu je prispôsobený celý koncept tohto programu. Aby bol pre dieťa pohyb lákavý, je v tomto programe spojený s aktivizáciou emócií prostredníctvom uspokojenia všetkých zmyslov. Preto je súčasťou programu farebnosť prostredia (zrak), hudba (sluch), teplý čaj, sladká medaila (chuť), váľanie sa po ľade (hmat) a voňavá šatňa (čuch). Deti majú v rámci programu zabezpečený výstroj v podobe korčúľ, prilieb a dresov. Popoludní sa na ploche realizujú krúžkové aktivity pre záujemcov o korčuľovanie, krasokorčuľovanie a ľadový hokej, v lete ich nahradí inline hokej, hokejbal, florbal či iné halové športy.
Aby sme trénerom, ktorí sa v tomto programe deťom venujú, pomohli porozumieť potrebám dieťaťa, jeho duši a jeho motivácii, vytvorili a akreditovali sme neformálne zážitkové vzdelávanie s názvom Ambasádor športových aktivít (ASA). Toto vzdelávanie je zamerané prevažne na mäkké zručnosti, ktoré trénerovi pomáhajú v jeho práci s deťmi a rodičmi. Zároveň zvyšuje hodnotu trénera ako človeka, pretože ten zrazu nepracuje len s tridsiatimi hokejistami, ale je kompetentný vykonávať službu pre všetky deti v meste.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.