Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Esej: Spoločenská zmluva

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Ak by som tu hneď na začiatku povedal, že naša dnešná slovenská situácia je vlastne to, čo sme chceli, mnohí sa naježia. Ale veď nahnevaní sme tak či tak. A radi k tomu dodáme ďalšie slová, dnes už znejúce ako zaklínadlá: sme „rozčarovaní“, „znechutení“, „sklamaní“.

Esej: Spoločenská zmluva JÁN LÖRINCZ Túžba po demokracii a slobode dokázala v roku 1989 zjednotiť ľudí v celom Československu.

k tomu začneme naznačovať, že túžime po nejakej zmene. Len sa nedohodneme na akej, nevieme ani, ako ju dosiahnuť, a ak ju aj dosiahneme, je vysoko pravdepodobné, že nebudeme vedieť, čo s ňou, keďže spravidla nerátame s následkami, ktoré sme nepredvídali, nevypočítali, skrátka: nevysnili. A keď sú naše sny sklamané, máme ospravedlnenku na ďalšie rozčarovanie. A hnev, a frustráciu, radikalizmus, obviňovanie, odsudzovanie, znechutenie. A pocit odcudzenia, ktorý si pestujeme ako vzácny poklad, ktorý si nenecháme vziať.

A preto na truc nebudeme voliť nikoho. A nebudeme! Aby sme tým všetkých potrestali. Alebo budeme voliť nejakých výstredných, psychiatricky podozrivých hochštaplerov, ktorí fungujú ako reproduktory a zosilňovače nášho vlastného hnevu.

Alebo budeme vyhlasovať, ako je to tu všetko pod našu úroveň a my tu nezostaneme. A nezostaneme! A just nezostaneme! Bohchráň, že by som to právo niekomu upieral, no keby všetci, ktorých poznám, aj ďalší, ktorí sa takto zastrájali za posledné štvrťstoročie, svoje hrozby naozaj splnili, bolo by nás tu ešte oveľa menej. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite