režimy neslobody sú tu stále s nami. Naďalej však vo vzťahu k nim pretrvávajú aj isté predsudky; mimochodom, bytostne moderné.

Je tu presvedčenie, že totalitné či s nimi príbuzné režimy vykazujú nemenný súbor známych, už prebádaných vlastností a prejavov. Na to nadväzuje ďalšie presvedčenie, že meniaca sa situácia musí práve preto privodiť zánik týchto režimov. Aj keď ešte existujú, predstavujú vraj produkt prekonaného či v princípe prekonateľného štádia vývoja ľudskej spoločnosti. Z toho môže ľahko vyplynúť (hoci sa to vždy neprizná), že tento predmet nie je hoden ďalšieho štúdia. Aj ak nás nanovo ohrozuje, treba vraj proti nemu bojovať a nezdržiavať sa mudrovaním, keď vieme, čo o ňom máme a môžeme vedieť.

Avšak bojovať úspešne si vyžaduje poznať nepriateľa aj seba samých. A tvrdím, že v oboch ohľadoch máme dodnes pretrvávajúce medzery, skreslené vnímanie, nedostatok terminológie a následné problémy s vecnou komparáciou a klasifikáciou.