pravda, s tými historickými lekciami to nie je až také jednoduché. V ich správnom zhodnotení nám môže brániť viacero prekážok. Po prvé (a v tomto je druhá svetová vojna priam učebnicový príklad): sú tu početné, často hlboko zakorenené ideologické a propagandistické stereotypy. Po druhé: aj tam, kde sa ich s väčším či menším úspechom zbavíme, nemôžeme byť zoči-voči istým veciam nestranní či „hodnotovo neutrálni“. 

A napokon: aj keď história môže byť zdrojom istých poučení, tieto poučenia sú jednako v istom zmysle zašifrované. Z histórie nevyčítame jednoduché a všeobecne platné odpovede na naše problémy. Neposkytne nám pre ich riešenia žiadny manuál.

nevystačíme si s imitáciou

Ani s kopírovaním veľkých rozhodnutí a skutkov veľkých postáv minulosti. Nepomôže nám ani otročenie metaforám, ktoré si z minulosti odvodíme. (Je silným pokušením napr. označiť každý nám nesympatický pokus o zmierlivú diplomaciu za „Mníchov“ alebo každého ašpirujúceho diktátora za nového „Hitlera“; zvodnosť a zavádzanie však idú ruka v ruke.) Príklady dobrých aj zlých činov minulosti môžu inšpirovať alebo varovať. Môžu nám pomáhať pestovať cit pre politickú rozvahu a triezve videnie skutočnosti. Môžu nám poskytnúť podklad pre lepšie porozumenie a kvalifikovanejšie rozhodovanie. Na dnešné otázky však musíme odpovedať my, a v tom nás nikto nenahradí.

„Čím väčšiemu utrpeniu podrobil Stalinov režim svoje vlastné aj cudzie obyvateľstvo, tým väčší obdiv získaval vo svete.“

História druhej svetovej vojny je však pre nás jednako stále dôležitá z viacerých dôvodov. Veľká časť tejto histórie patrí stále v istých ohľadoch k našej súčasnosti. Výsledky druhej svetovej vojny priamo ovplyvňujú povahu dnešného sveta aj s jeho početnými zdrojmi a ohniskami nových, možných aj aktuálnych vojnových konfliktov – od Ukrajiny po Taiwan.