na šiestich lodiach flotily „cestovalo“ celkovo 582 trestancov, 193 trestankýň a ich 14 detí. Dve lode – vlajková loď celej flotily Sirius a sprievodná loď Supply – mali na palube 247-člennú posádku námorníkov, ktorých úlohou po vylodení bolo starať sa na novom území o poriadok. Konvoj dopĺňali tri ďalšie lode, ktoré viezli zásoby potrebné pre pobyt v neobývanom prostredí. Veliteľom flotily bol kapitán Arthur Phillip. Ten sa po úspešnom dopravení flotily do cieľa cesty stal prvým guvernérom Nového Južného Walesu.

Kým však flotila do Austrálie dorazila, musela prekonať strastiplnú cestu dlhú vyše dvadsaťštyritisíc kilometrov. Vysoké teploty a veľký počet trestancov v podpalubí zakrátko urobili z cesty hotové peklo. Ubytovne väzňov pripomínali skôr špinavý kurník ako ľudské obydlie. Boli to dúpätá natlačené v niekoľkých radoch v podpalubí, kde na jednu osobu pripadol priestor podstatne menší ako jeden štvorcový meter. Blchy, vši, plesne a iné parazity tak trápili nielen väzňov, ale aj vojakov a námorníkov. Napriek stiesneným podmienkam a nízkemu hygienickému štandardu však prekvitala v ženskom trestaneckom podpalubí prostitúcia, a to napriek vysokým trestom, ktoré hrozili pristihnutým. Jedným z dôsledkov bolo, že sa počas cesty narodilo 28 detí.