Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Esej: Vzostup a úpadok občianstva

.tomáš Zálešák .spoločnosť .esej

Pri výročí Sviečkovej manifestácie v Bratislave 25. marca 1988 sa vracia spomienka na obdobie, ktoré vyvrcholilo pádom normalizačného režimu v Československu roku 1989. V súvislosti s týmito udalosťami sa zvykne hovoriť o prebudení občianskej spoločnosti. Prebudenie však bolo v istom zmysle začiatkom nového stvorenia. Občianska spoločnosť totiž za starého režimu neexistovala.

Esej: Vzostup a úpadok občianstva FOTO ÚPN Tzv. Sviečková demonštrácia sa konala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

nemožno poprieť, že v Československu aj v ďalších štátoch komunistického bloku naozaj došlo k niečomu, čo možno právom nazvať odkliatie. Nešlo len o prekonanie strachu; išlo aj o začiatok nového povedomia, o znovuobjavenie dejín, pocitu vlastenectva, o opätovné prihlásenie k právam aj k spoločnej zodpovednosti. S trochou básnickej licencie by sa dalo povedať, že sa objavil nový morálny a politický vesmír; hoci to nové bolo v skutočnosti staré, po desaťročia oficiálne popierané a ideologicky prekrúcané. Nové obzory mohli byť vnímané so silnými emóciami, nemali však jasné kontúry. Aj pojmy, ktorými to všetko bolo treba uchopiť, sa museli znovuobjaviť a spätne dobývať.

občan ako prežitok

Komunistický režim prekrúcal pojmy. Dovolával sa podpory „občanov“ a ich „občianskych“ povinností. Keď však prišlo na spontánnu vôľu občanov združovať sa a verejne vystúpiť, akýkoľvek, hoci aj úplne nepolitický a nevinný prejav skupinového združovania sa vnímala komunistická moc ako ohrozenie. Žiadna literárna beseda, bohoslužba, divadelné predstavenie, výstava či klubový koncert sa nedali organizovať bez rizika postihu, pokiaľ nemali vopred poskytnutý súhlas štáto-straníckej moci. Nešlo o cenzúru v tradičnom chápaní, podľa ktorého čo nie je výslovne zakázané, je povolené. V tomto prípade platilo: na čo nemáte istotu výslovného súhlasu, to je (pravdepodobne, potenciálne, v princípe, ba dozaista) zakázané.

Každodenná prax však nútila komunistické režimy robiť nepriznané kompromisy. Tam, kde nemohli niektoré z pozostatkov starého sveta okamžite zrušiť či zničiť silou, uspokojovali sa s tým, že ich dočasne tolerovali, infiltrovali a korumpovali, skrátka, využívali pre svoje ciele.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite