Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Peter Zajac: Slovensko 30

.peter Zajac .spoločnosť .spoločnosť

Pred tridsiatimi rokmi bol vyhlásený nový štát. Mal byť výsledkom tisícročných snáh, mal stáť na cyrilo-metodských tradíciách a mal ctiť slobodu. Esej o tom, ako to dopadlo, napísal Peter Zajac.

Peter Zajac: Slovensko 30 PAVEL NEUBAUER/TASR 17. júl 1992, Bratislava: Približne 4000 ľudí prišlo na Devín osláviť prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska.

1

31. december 1992 bol posledným dňom Českej a Slovenskej federatívnej republiky. Nič ho nemohlo charakterizovať lepšie ako posledné minúty roka na spoločnej televíznej obrazovke. Tesne pred polnocou vystúpili na rozlúčku predseda federálnej vlády Josef Stráský a predseda Federálneho zhromaždenia Michal Kováč. Michal Kováč vo svojom príhovore s uspokojením skonštatoval, že vznik dvoch samostatných štátov „zabránil potenciálnemu konfliktu v strednej Európe“. Zároveň zopakoval známu formulku Václava Klausa, keď povedal, že štát „sme rozdelili civilizovane a demokraticky, vychádzajúc v ústrety národno-emancipačnému procesu Slovenska“. 

O polnoci sa televízne obrazovky rozdelili tak ako celý štát. Televízna samostatnosť Slovenskej republiky sa začala slovenskou hymnou, už doplnenou o druhú slohu: „To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo / ale hromy blesky / priviedli ho k tomu / aby sa prebralo.“

Ako sa preberalo samostatné Slovensko k realite? Ako kombinácia triumfalizmu a obavy z toho, čo bude. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite