v decembri 1943 sa pred vianočnými sviatkami dohodli predstavitelia občianskeho a komunistického protifašistického odboja, že na chvíľu odložia svoje nezhody, aby spoločne bojovali proti nacistickému Nemecku a ľudáckemu režimu. Výsledkom ich zdĺhavých rokovaní sa stala známa dohoda, ktorá dnes patrí medzi významné míľniky našich dejín. Na jej základe sa zjednotili ideologicky odlišné odbojové skupiny, čo umožnilo prípravu Slovenského národného povstania. Napriek tomu, že autori tzv. Vianočnej dohody zohrali historickú úlohu a zaslúžili sa o pád Tisovho režimu, po nástupe komunistov k moci v obnovenom Československu boli všetci prenasledovaní. Nezávisle od ich politického presvedčenia alebo straníckej príslušnosti.

impulz prišiel zo zahraničia

Až do konca roka 1943 na Slovensku neexistoval jednotný odboj, pôsobili tu ideologicky odlišné protištátne bunky roztrúsené po celej krajine. Podzemné skupiny sa zhodovali len v tom, že Slováci musia mať v obnovenej Československej republike dôstojnejšie postavenie, než mali v tej starej (na princípe „rovný s rovným“), a že odmietali režim, ktorý vybudovali ľudáci.

Občiansky a komunistický prúd prakticky nespolupracovali; komplikovaná situácia navyše panovala aj medzi samotnými predstaviteľmi občianskeho odboja. Impulz na zjednotenie prišiel až zo zahraničia. Slovenský štát a existencia ľudáckeho režimu boli priamo naviazané na úspech alebo neúspech nacistického Nemecka vo vojne a keď sa situácia na frontoch začala obracať v jeho neprospech, rástla aj nervozita vládnych špičiek na Slovensku.