pozoruhodná náboženská dynamika reformačného pohybu, ktorá vyznačila prechod od „jesene stredoveku“ k úsvitu novoveku, ukazuje aj to, ako pôvodne kríza vierouky i cirkevného zriadenia uvoľnila nebývalú energiu v oblasti svetského vývoja. Pozornejšie štúdium v nej odhalí skrytú, kompaktne „zabalenú“ prítomnosť budúcich moderných myšlienkových prúdov aj mocenských konfliktov.

predmoderné počiatky 

V rovine etiky a politiky tak môžeme vidieť aj zrod nových impulzov pre mnohé z toho, o čom zvykneme bežne hovoriť ako o modernej „kapitalistickej“ podnikavosti, individualizme, demokracii, teritoriálne zvrchovanom národnom štáte, liberalizme atď.

Všetky tieto javy či „prototypy“ postojov, ktoré by sme mohli rozmieňať na drobné, patria k modernite. A hoci ich neraz vnímame ako vzájomne odlišné a protichodné, predsa len sú výrazmi spoločnej krízy, ktorá je v ich pozadí, prevratného vývoja, prinášajúceho okrem zlepšení aj stres, úzkosť a potrebu radikálne nových teoretických uchopení vzniknutých výziev.