aj mnohé dnes populárne ideologické trendy, heslá a symboly budú možno s odstupom niekoľkých ďalších desaťročí vyzerať neuveriteľne hlúpo. Opakujem však: možno! Nemožno vylúčiť ani to, že dovtedy úplne osprostieme. A aj dočasné pomätenia mávajú následky, ktoré nemožno napraviť.
história ako kladivo
Keď sa pozrieme bližšie na rôzne odnože ideologických hnutí z krajnej ľavice aj krajnej pravice, objavíme isté opakujúce sa vzorce. Na tomto mieste sa zameriam špeciálne na jeden prvok, ktorý by sa dal zhrnúť aj pod názov „historicizmus“. Ide o isté schémy nazerania na doterajšie dejiny, ktoré relativizujú všetky idey, presvedčenia, autority aj inštitúcie ako „historicky podmienené“, niekedy však vedú aj k určitým predpovediam o budúcnosti. Na to nadväzuje predstava, že budúcnosť patrí tomu, kto dejiny a ich skryté zákony správne pochopil, kto stojí na ich „správnej strane“ a kto koná v súlade s týmto poznaním. Ideologické predstavy vykazujúce podobné zmýšľanie môžu byť „pokrokárske“ aj „reakčné“, môžu vychádzať z predstavy skvelej budúcnosti aj idealizovanej minulosti, no ich stúpenci budú o sebe vždy tvrdiť, že stoja na tej správnej strane vývoja.
Fašizmus a nacionálny socializmus sú známe svojím odvolávaním sa na predkov, na minulosť, na „kultúru“ ako antitézy k rozumu aj návody, ako dejiny poprieť a radikálne prepísať. Máme tu však aj pokusy o radikálne revízie, ktoré môžeme v duchu doterajších jazykových konvencií nazvať „ľavicové“; symboly a kľúčové slová, heslá a zaklínadlá môžu byť odlišné, no základné vzorce sú tu prítomné, hoci vo svojich vlastných „farbách“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.