ak ste napríklad ako ja strávili na univerzite šestnásť rokov výučbou (tobôž o takých veciach ako otázka legitimity politických systémov, ideológie alebo totalitné režimy), mohli by ste premeny čias sledovať aj na správaní a myslení študentov. Politický systém má vždy za sebou isté spoločenské, kultúrne, morálne, ekonomické pomery; skrátka, všetko, čo sa týka vzťahov medzi ľuďmi, inštitúciami a presvedčeniami, o ktoré sa „systém“ opiera. Keď sa tieto presvedčenia dostanú do krízy, existujúci poriadok je ohrozený. Ak sa existujúci poriadok prestáva vnímať ako legitímny, môže to mať vážne príčiny – a ešte vážnejšie následky.

Spoločnosť, ktorá „zlyhala“ (ktorá sa začne vnímať ako od základu nespravodlivá či absurdne usporiadaná), je súčasťou širšieho sveta, ktorý prestal dávať čitateľný zmysel. V takýchto situáciách počúvame o neudržateľnosti daného stavu a do našej reči prenikajú množiace sa narážky o potrebe radikálnych reštartov, resetov, konci doterajších pomerov, o tom, že už nikdy nič nebude ako doteraz, hoci nový stav, ktorý by mal nastať, nevieme opísať. No i keď je každá nová situácia v dejinách unikátna, náš dnešný stav sa pri pohľade do minulosti predsa len v niečom nejaví až taký neznámy.

kinetická energia

V každom prípade: keď začne vo vzduchu lietať slovo „revolúcia“ (implicitne či explicitne), je to dôvod na zvýšenú ostražitosť.