Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Analytik Karel Hirman: Je Nord Stream karma Európy?

.karel Hirman .spoločnosť .politika

Plynovod Nord Stream, méta tých, ktorí bažili po spolupráci s Ruskom aj napriek hrozbám, bol dlho prejavom európskej neopatrnosti. Ako sa stal z plynárenského geopolitickým projektom a čo nás to stojí?

Analytik Karel Hirman: Je Nord Stream karma Európy? SASHA MORDOVETS/GETTY IMAGES 8. november 2011 Lubmin, Nemecko: Európski politici na čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel a ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom symbolicky otáčajú ventilom na novootvorenom plynovode Nord Stream Baltic Sea.

sústava tranzitných plynovodov Nord Stream z Ruska do Nemecka po dne Baltického mora bola pri vzniku symbolom prehlbujúcej sa spolupráce nielen medzi Nemeckom a Ruskom, ale celej EÚ s Ruskom, a to nielen v energetickej oblasti. Postupne sa však zmenila na pravý opak.

Stala sa najzreteľnejším prejavom zhoršujúcich sa vzťahov, čo sa osobitne ukázalo po ruskom útoku na Ukrajinu v roku 2014. Dnes je symbolom úplného konca bežných štandardných vzťahov s Moskvou – a to opäť nielen v energetickej oblasti. V 70. a 80. rokoch minulého storočia boli dohody o výstavbe veľkých plynovodov zo Sovietskeho zväzu až do západnej Európy príznakom oteplenia a predznamenali aj pád Berlínskeho múru a koniec studenej vojny. Teraz sa tieto plynovody stávajú začiatkom nového mrazivého obdobia vo vzťahoch s Moskvou.

z plynárenského projektu – projekt geopolitický

O výstavbe plynovodov naprieč Baltickým morom sa začalo hovoriť už v polovici 90. rokov. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite