nie náhodou som posledné slovo dal do úvodzoviek. Presnejšie by bolo hovoriť o konšpiračných fantáziách alebo bludoch. To ešte neznamená, že žiadne skutočné konšpirácie (po slovensky „sprisahania“) neexistujú. Ani to, že ich netreba odhaľovať a čeliť im. Okrem toho existujú aj chvályhodné sprisahania (plukovník Stauffenberg o tom vedel svoje). To, o čom tu však bude reč, nie sú detektívne pátrania odhaľujúce spoluprácu skutočných komplicov pri skutočných zločinoch, ale vyfantazírované, všeobsiahle vysvetlenia všetkého diania vo svete, ktorých autori si neraz osobujú spásonosné poslanie. A takéto fantázie môžu za istých okolností viesť k nezmerným katastrofám.

čas úzkosti

Prečo sa však k tomuto predmetu vracať? Konšpiračné teórie sa u nás nedávno stali módnou témou, a ako to s módnymi trendmi aj býva, kritický záujem o ne vzápätí vyšumel, hoci kritika bola neraz veľmi povrchná. Záujem médií býva nemenej prelietavý, než nálady davov, a má sklon preberať aj davový sklon ku krajnostiam. Ak však zmizne kritický záujem o konšpiračné teórie, nezmizne ešte ich príťažlivosť. Tobôž tam, kde jej pomáhajú reálne krízy vo svete a spoločnosti, a kde sa tieto krízy celkom zákonite prejavujú aj v dušiach jednotlivcov ako ich osobné krízy. Keď počet postihnutých osôb začne rásť a nespokojnosť sa radikalizuje v súvislosti s objektívne zhoršujúcou sa situáciou (hospodárske krízy, vojny, politické škandály), môžu z toho vzniknúť davové vytrženia a masové ideologické hnutia.