povodne sprevádzali a sprevádzajú všetky rieky, od Nílu až po severské a sibírske rieky. Veľké dažde, alebo náhle topenie snehu spôsobovali pravidelné povodne aj na Dunaji. Keď sa prejdeme po historickom centre Bratislavy, môžeme na niektorých domoch a miestach vidieť povodňové značky – čiary ukazujúce výšku hladiny počas povodne v roku, ktorý je pod čiarou napísaný.

Zrejme najväčšou povodňou v dejinách Bratislavy bola povodeň z roku 1516, ktorej výška hladiny bola vyznačená na pilieri Vydrickej brány. 

Druhou najväčšou povodňou v Bratislave za posledných 500 rokov bola asi takzvaná „dušičková povodeň“ z roku 1787.

Iným druhom povodní boli ľadové povodne. Tie vyvolával nahromadený ľad v Dunaji, ktorý bránil prietoku vody, a tak zapríčinil vzdutie hladiny. 

Ochranu pred povodňami mali predstavovať hrádze, spočiatku len nesúvislé násypy, ktoré sa na Dunaji začali stavať už v 13. storočí. Okrem Bratislavy mali chrániť aj Žitný ostrov. Hrádze boli náchylné na pretrhnutie, medzi rokmi 1876 a 1965 sa síce navyšovali až päťkrát, pri skutočne veľkej vode sa však pretrhli a umožnili rýchle a zničujúce zaplavenie územia.