slováci sú „konzervatívni“. Na pracovisku chcú najradšej starších, single – bezdetných a zdravotne znevýhodnených kolegov. Až po vyčerpaní týchto „možností“ sú ochotní v pracovnom prostredí akceptovať cudzincov. Aj to iba v prípade, keď im vyhovuje ich kultúra a náboženstvo, a sú schopní sa s nimi dohovoriť aspoň „rukami-nohami“. Aj to sú závery výskumov, ktoré v posledných rokoch preverili mentalitu slovenského národa v oblasti diverzity a inklúzie v pracovnom prostredí. 

investície do ľudí prinášajú ovocie

Zamestnávatelia na Slovensku to však vidia zrejme celkom inak ako zamestnanci. A na názory Slovákov (nielen na tie z výskumov) viac-menej „kašlú“ a razia si vlastnú cestu. Asi aj preto, že si naplno uvedomujú vážnosť situácie a smutné nevyvrátiteľné fakty – Slovensko vymiera, populačná krivka klesá, a tak nemá kto robiť a postarať sa o budúcnosť krajiny a jej občanov. 

Rôznorodosť, ktorú na pracovisku vytvárajú samotní pracovníci, medzi nimi aj cudzinci, je pre biznis a každú firmu ako takú prínosom. A v budúcnosti sa iba a len potvrdí, že ak firmy zamestnávajú aj zahraničných pracovníkov, robia dobre, a že je to správna investícia ich času, síl aj peňazí. 

Zamestnať cudzinca vo firme v skratke znamená chopiť sa príležitosti a využiť možnosť uloviť šikovného a talentovaného človeka. O to viac v období migrácie, ktorá je celkom prirodzená. A tiež v čase odlivu mozgov, ktorému Slovensko už roky čelí, respektíve v období, keď obsadiť voľné pracovné miesto schopným človekom je pre zamestnávateľov doslova abstraktným umením. 

Zároveň je to aj jednoduchý spôsob, ako vylepšiť reputáciu firmy navonok. Veď už v období pred pandémiou koronavírusu sa mnohé firmy neraz hrdo pýšili tým, čo všetko v rámci diverzity a inklúzie (nielen cudzincov) v pracovnej oblasti robia. Bolo to svojim spôsobom dobré promo, ktoré budovalo nielen dobré meno firmy, ale z ktorého dokázali firmy aj veľa vyťažiť.