administratíva prezidenta Bidena sa s prezidentom Putinom a s ruskou stranou stretla pri bilaterálnych rozhovoroch a tiež pri multilaterálnych diskusiách, kde boli účastníkmi aj NATO a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Bidenov kabinet zatiaľ zastáva relatívne tvrdý postoj: odmieta ruské požiadavky, aby NATO už nikdy neabsolvovalo nijaké rozšírenie, navýšil objem vojenskej techniky, ktorú prisľúbil ako podporu Kyjevu, a pripravil podrobný zoznam sankcií, ktoré by sa aktivovali v prípade ruského útoku – figuruje na ňom aj škrtnutie projektu plynovodu Nord Stream II. 

Európania, a najmä Nemci, boli dosiaľ menej rozhodní: v novej koaličnej vláde SPD a Strany zelených sa objavili rozpory, pretože líderka Strany zelených a ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock sa voči Rusku  vyjadrila omnoho jednoznačnejšie ako kancelár Olaf Scholz (SPD). Nič z tohto však neviedlo k žiadnemu náznaku, že by sa Putin snažil z tejto krízy, ktorú sám vytvoril, vycúvať.

V okamihu, keď hrozí invázia, je vhodný čas pripomenúť, že suverenita a prežitie Ukrajiny by mali byť podstatné aj pre ostatné liberálne demokracie.