samit Aliancie o jej smerovaní v horizonte do roku 2030, stretnutie prezidentov Bidena a Putina v Ženeve, ale aj pandémia covid-19 a s ňou spojená kríza demokracie či rastúce riziko hybridných hrozieb. Všetky tieto faktory ovplyvnili bezpečnostnú situáciu v nestabilnom medzinárodnom prostredí.
Navyše, na prelome rokov 2021 a 2022 opäť eskalovalo napätie na ukrajinsko-ruskej hranici. Ruská federácia tam zoskupila viac ako 100 000 vojakov a množstvo vojenskej techniky. Znovu sa dokazuje, že situácia na Ukrajine musí byť jednou z priorít, ktoré musia Európa aj NATO riešiť, ak chcú zaistiť svoju bezpečnosť.
dva podstatné dokumenty
Udalosti na ukrajinsko-ruskom pohraničí však zatienili jeden z kľúčových procesov pre smerovanie bezpečnosti v Európe. Hovoríme o dvoch pripravovaných strategických dokumentoch – novej Strategickej koncepcii NATO a Strategickom kompase Európskej únie.
Obe inštitúcie paralelne pracujú na príprave dokumentov, ktoré pomenujú bezpečnostné hrozby i výzvy a identifikujú postup, akým by im členské štáty mali spoločne čeliť. Na prvý pohľad rozdielne dokumenty majú totožný cieľ: zaistiť bezpečnosť v európskom či euroatlantickom priestore a schopnosť reagovať na moderné hrozby. Keďže sa oba dokumenty zaoberajú rovnakým regiónom a reagujú na rovnaké bezpečnostné výzvy, vyvstáva otázka, do akej miery sa budú duplicitne opakovať, prípadne či práve pre duplicitný postup nebude výsledný efekt pre členské štáty oboch organizácií EÚ aj NATO skôr kontraproduktívny.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.