Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha

.boris Németh .štefan Opavský .spoločnosť .fotografia

V súčasnej dokumentárnej fotografii sa stalo pravidlom, že pre zrozumiteľné vnímanie fotografického obrazu je takmer vždy nutné brať do úvahy kontext, ideový rámec, voči ktorému fotografiu interpretujeme, posudzujeme a chápeme.

Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha BORIS NÉMETH Boris Németh: Reykjavík, Island 2016.

môže ísť o kontext viažuci sa na určitú udalosť (miesto a čas, kde fotografia vznikla), kontext historický, politický či kontext inej tvorby autora. Doterajšie dielo Borisa Németha možno bez nároku na úplnosť, ale zároveň bez obáv o prílišné zjednodušenie označiť za fotografické stvárňovanie slovenskosti a slovenskej (ne)európskosti občanov tejto krajiny v ich geograficko-politickom priestore. Inými slovami, Németh zobrazuje, nezriedka s úsmevným a zároveň trpkým nádychom satiry, úsilie o hľadanie politickej identity. S dôrazom na prívlastok politickej. Nie je pritom podstatný pôvod vzniku jednotlivých fotografií: v početných publikáciách a na výstavách sa často vyskytujú snímky zhotovené v rámci umeleckých projektov vedľa fotografií, ktoré vznikli spravodajským pokrývaním udalostí v rámci Némethovej profesie fotoreportéra kritického týždenníka. Politickým pohľadom sú však nasiaknuté vždy.

Boris Németh: Levický jarmok, Slovensko 2016.BORIS NÉMETHBoris Németh: Levický jarmok, Slovensko 2016.

mojžiš číta Németha

Ostatný projekt Borisa Németha sa od tejto celoživotnej línie odkláňa, hoci používa množstvo starších fotografií a do určitej miery má do činenia i s témou identity. Realizovaný bol v podobe novembrovej výstavy s názvom Paradoxy fotografických obrazov Borisa Németha v bratislavskej Galérii Medium, ktorá bola zaradená i do programu Mesiaca fotografie, a rovnomennej publikácie. Autor textu, výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, v nej Némethove fotografické obrazy, ako ich on sám nazýva, číta inak, než doposiaľ činili jeho predchodcovia. Jeho text sa usiluje o všeobecnú syntézu Némethovej fotografickej práce a je vskutku bohatou intelektuálnou potravou, vyžadujúcou sústredené a opakované čítanie. Mojžiš vzťahuje Némethove fotografie k historickému spoločenskému kontextu i osobnej skúsenosti verejného intelektuála. Pri interpretácii sa opiera o hojne citovanú Svetlú komoru Rolanda Barthesa z roku 1980 i menej známe teoretické texty, ale pre pochopenie Némethovho vizuálneho jazyka o to dôležitejšie, ako napríklad Poetiku kompozície ruského semiotika Borisa Uspenského či práce francúzskej historičky fotografie a zakladateľky fotografickej genetiky Monique Sicardovej (a okrem nich mnohých ďalších). 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite