Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Auschwitz vs Osvienčim

.štefan Chrappa .spoločnosť .spoločnosť

Dvadsiate storočie bolo storočím dvoch strašných vojen. Tieto konflikty prepísali mapy sveta, zničili milióny životov a vygenerovali národné traumy na ďalšie stáročia. Medzi najobludnejšie momenty druhej svetovej vojny patrí utrpenie židovského národa, ktorý mal byť podľa nacistickej vízie vyhladený. Pripomienkou tejto zvrátenosti je Auschwitz, múzeum holokaustu v Poľsku.

Auschwitz vs Osvienčim BORIS NÉMETH Auschwitz-Birkenau, počas obdobia druhej svetovej vojny koncentračný a vyhladzovací tábor. Dnes múzeum, ktoré denne navštívia tisícky ľudí. Brána do Birkenau.

bývalý koncentračný tábor Auschwitz v Poľsku navštevovalo pred koronou takmer 2 milióny 300-tisíc ľudí ročne. Covid-19 počty zdecimoval, no múzeum sa postupne vracia do normálu. S fotografom Borisom Némethom čakáme na sprievodkyňu Sylwiu Malinkiewicz, ktorá nás týmto temným miestom prevedie. Výklad máme po slovensky. Pani Malinkiewicz študovala slovenčinu, Slovákov tu sprevádza vyše desaťročie. Ročne sem, podľa jej slov, prichádza okolo 26-tisíc ľudí zo Slovenska. Inak sú najčastejšími návštevníkmi Poliaci. Ročne ich sem zavíta do 400-tisíc. Nasledujú Angličania s počtom 200-tisíc, Američania a Taliani, ktorých prichádza vyše 100-tisíc. Na piatom mieste sú Nemci. Do Auschwitzu ich ročne príde v priemere 80-tisíc. 

Komín kremačnej pece.BORIS NÉMETHKomín kremačnej pece.

Pred bránami postávajú stovky ľudí z celého sveta. Záujem obzrieť si „fabriku na smrť“ je obrovský. Vstupenky sa kupujú namieste, no pohodlnejšie je objednať si ich dopredu, aby ste nemuseli čakať v dlhých radoch. Každý návštevník musí prejsť kontrolou. Najprv cez dezifenkciu (kvôli korone), následne cez skener ako na letisku. Nožíky, nožničky, pilníky si preto nechajte v hoteli. Aj keď sme s Borisom už bývalý koncentračný tábor navštívili a vieme, čo nás čaká, dnu sa nevchádza ľahko. Miesto, kde bolo ponížených, zničených a zabitých toľko ľudí, má svoju nezameniteľnú dusivú atmosféru. Je deň po tom, čo si v Auschwitzi pripomínali rómsky holokaust. Borisovi ukazujem ikonu, ktorá sa nachádza v chráme v chorvátskom Jasenovaci. Je na ňom koleso kočovného voza, uprostred je hlava Ježiša, v hornej časti obrazu je modré nebo a anjeli, v dolnej časti sú Rómovia – mučeníci, kôň, voz, rómske deti so svätožiarami. 

noc, keď zomrel Boh

Naša sprievodkyňa nám dáva do pozornosti počty ľudí, ktorí sem boli deportovaní. Počty neprestanú udivovať. Milión 100-tisíc Židov, takmer 150-tisíc Poliakov, 23-tisíc Rómov... Dokopy tu podľa dostupných údajov zahynulo 1 milión 100-tisíc ľudí hlavne židovského pôvodu. Prechádzame cez jednotlivé budovy, čoraz ťažšie sa tu dýcha. Pripomíname si myšlienky z knihy Noc, ktoré zaznamenal Elie Wiesel. Kým prešiel koncentračným táborom bol Elie Wiesel veriacim Židom. „Nikdy nezabudnem na tú noc, prvú noc v tábore, ktorá spravila z môjho života dlhú, sedemkrát zakliatu noc. Nikdy nezabudnem na ten dym. Nikdy nezabudnem na tváre detí, z ktorých tiel sa stávali oblaky dymu pod nemým nebom. Nikdy nezabudnem na plamene, ktoré navždy spálili moju vieru. Nikdy nezabudnem na nočné ticho, ktoré mi naveky zobralo túžbu žiť. Nikdy nezabudnem na tie okamihy, ktoré zabili môjho Boha a moju dušu a moje sny, ktoré sa premenili na púšť.“ Áno, presne toto z tohto miesta vyžaruje.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite